Kým sa žiaci na východe Slovenska tešili na jarné prázdniny, my sme mali dvojnásobnú radosť. V piatok sme v skorých ranných hodinách odchádzali na dvojdňovú predmetovú exkurziu do Bratislavy, v rámci ktorej sme navštívili veľkolepú výstavu Tutanchamon – jeho hrobka a poklady.
Cesta nám ubiehala veľmi rýchlo. Čas sme si krátili hraním rôznych hier a pochutili sme si aj na sladkých dobrotách v reštauračnom vozni. Výhľady z okna vlaku nám dopriali pohľad na majestátne hory, starobylé hrady, malebné dedinky či kačičky a labute na riekach a jazerách. Slovenská príroda nám skutočne ponúkla veľkolepú scenériu.
Bratislava nás privítala krásnym slnečným počasím. Po príchode sme sa hneď presunuli na výstavu Tutanchamon a jeho poklady. O dejinách starovekého Egypta sme už niečo vedeli z hodín dejepisu, no informácie a poznatky, ktoré sme získali priamo na výstave, boli ešte oveľa pútavejšie.
Dozvedeli sme sa, že Tutanchamon sa stal faraónom už ako deväťročný chlapec a vládol v období 18. dynastie. Hoci zomrel veľmi mladý, jeho hrobka patrí medzi najznámejšie na svete. Objavil ju v roku 1922 britský archeológ Howard Carter v Údolí kráľov. Fascinovalo nás, že hrobka bola takmer neporušená a ukrývala viac než 5 000 predmetov – od zlatých šperkov, cez sochy a nádoby až po legendárnu zlatú pohrebnú masku faraóna.
Výstava nám pomocou moderných technológií priblížila aj proces mumifikácie, náboženské predstavy starých Egypťanov o posmrtnom živote či význam hieroglyfov. Interaktívne projekcie nám umožnili „nahliadnuť“ priamo do hrobky a na chvíľu sme mali pocit, akoby sme stáli po boku objaviteľa pri jeho historickom náleze. Veľmi zaujímavé bolo aj vysvetlenie, prečo sa o Tutanchamonovi hovorí ako o „chlapčenskom kráľovi“ a aké teórie existujú o príčine jeho smrti.
Z množstva faktov a informácií, ktoré sme nadobudli, sa určite nedá zapamätať všetko, no veríme, že vďaka tvorivej dielničke sa nám budú aj po rokoch vynárať krásne spomienky na túto výstavu.
Po výstave sme sa už unavení presunuli do historického centra, kde sme boli ubytovaní. Cestou sme stretli aj niekoľko velikánov literatúry – Hansa Christiana Andersena, Pavla Országha Hviezdoslava či Ľudovíta Štúra. Z diaľky nás pozoroval aj známy bratislavský „pracant“ Čumil a objektívy turistov priťahovala socha Paparazzi, ktoré dotvárajú jedinečnú atmosféru centra.
Večerná Bratislava nás však príliš nezaujala – skôr v nás vyvolávala rešpekt, a preto sme sa po chutnej večeri vrátili do hostela a venovali sa spoločenským aktivitám.
Na druhý deň nám pani učiteľky pripravili chutné raňajky, ktoré nám obohatil zahraničný študent pracujúci v hosteli, ktorí každé ráno pripravuje palacinky s rôznymi príchuťami. Jedli ste už kiwi palacinky? Farebne to síce nebolo príliš lákavé, ale s džemom a nutelou chutili výborne.
Po raňajkách sme sa vybrali na promenádu pri Dunaji a konečne prišla na rad dlho očakávaná Eurovea. Cestou sme však míňali aj významné budovy a miesta – Slovenské národné múzeum, Slovenské národné divadlo či Univerzita Komenského v Bratislave. Stretli sme aj osobnosti našich dejín, ako Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, o ktorých sa vraj ešte dozvieme množstvo zaujímavostí na hodinách dejepisu vo vyšších ročníkoch.
Čas plynul neuveriteľne rýchlo. Radi by sme ešte zostali, no všetko má svoj začiatok aj koniec. A tak sa skončila aj naša predmetová exkurzia v hlavnom meste Slovenska.
Unavení, ale plní nových vedomostí, skúseností a predovšetkým zážitkov, sme sa naprieč celým Slovenskom vrátili späť na východ – domov.
Ďakujeme vedeniu školy za príležitosť a najmä pani učiteľkám, ktoré s nami všetko zvládli, aj keď sme si občas trošku pohundrali – najmä, keď bolo treba kráčať za poznaním.
